Takto sa oslavuje národ, ktorý sa ľúbi
17. máj je určite najväčším národným sviatkom v Nórsku. Čo sa vlastne 17. mája 1814 v Nórsku stalo, ako k tomu došlo, čo to Nóri oslavujú a prečo je pre nich tento deň taký dôležitý? A prečo je štrajk nórskych novinárov tento rok taký bolestivý?
Oslavy 17. mája znamenajú pre Nórsko ako oslavu samostatnosti, tak aj definitívne víťazstvo konštitucionalizmu v krajine. Od roku 1380 bolo Nórsko, dovtedy samostatné kráľovstvo, zjednotené v únii s Dánskom. Postupne sa stávalo stále viac súčasťou Dánska a všetky centrálne úrady boli v hlavnom meste Kodani. Nórsko ale najmä od začiatku 19. storočia viac volalo po tom, aby sa niektoré úrady presunuli do Nórska. Išlo najmä o univerzitu a banku. V roku 1807 sa Dánsko počas napoleonských vojen pridalo k Napoleonovi, čo však poškodzovalo záujmy nórskej časti krajiny, ktorá bola úplne závislá od obchodu s s najväčším Napoleonovým nepriateľom, Anglickom. Pre Nórsko nastali ťažké roky a ozvali sa aj ojedinelé hlasy za to, aby sa Nórsko spojilo so Švédskom, ktoré od roku 1809 bolo súčasťou protinapoleonskej aliancie a snažilo sa o získanie Nórska. Toto sa mu konečne podarilo v januári 1814, keď sa Dánsko muselo vzdať nórskej časti krajiny, ktorú získal švédsky kráľ.
Nóri, na čele s dánskym princom a v Nórsku Christianom Frederikom sa pokúsili zvrátiť osud Nórska a získať samostatnosť. Prvotné snahy dánskeho princa stať sa absolutistickým dedičným panovníkom, v Nórsku ale nenašli podporu a Christian Frederik bol konfrontovaný s požiadavkou Nórov o nastolenie ústavy. Na tieto požiadavky nakoniec pristúpil a nechal zvolať ríšsky snem, ktorého najdôležitejšou úlohou boli práve príprava a prijatie ústavy a voľba kráľa.
17. mája 1814 prijalo nórske ríšske zhromaždenie prvú nórsku ústavu a zvolilo dánskeho princa, regenta Christiana Frederika za nórskeho kráľaÚstava obsahovala mnohé prvky z iných dobových ústav, ktorými bola a samozrejme aj viaceré čisto nórske články. Celkovo bola ústava vysoko demokratickou a na dobové pomery získalo volebné právo vysoké percento nórskych mužov.
Táto snaha Nórov o samostatnosť samozrejme nezostala bez odozvy a Nóri boli v lete 1814 pristúpiť na úniu so Švédskom. Budúci švédsky kráľ Karl Johan zase pristúpil na to, že po určitých zmenách si Nóri môžu ponechať ústavu a dostanú vysokú mieru samosprávy. Samozrejme bola ústava neskôr viackrát upravovaná a dopĺňaná, ale dodnes je platnou ústavou Nórska. A preto sa tento deň dodnes bujaro oslavuje.
Kráľovská stojí tradične 17. mája na balkóne kráľovského zámku Slottet v Oslo, odkiaľ máva okoloidúcemu pochodujúcemu davu, špeciálne raňajší detský sprievod je veľmi obľúbený. Zámok Slottet leží v centre mesta a je na kopci, ústi k nemu hlavná ulica Karl Johan. V Oslo sú oslavy samozrejme najväčšie, ale tradičnejšie sú určite v najnórskejšom meste na svete v Bergene.
Oslavy v druhom najväčšom meste Bergen majú tiež svoje špecifiká. V Bergene sú tradíciou pochody mestských detských zborov, tzv. buekorpser, ktoré existujú už od polovice 19. storočia. Tieto zbory pochodujú spolu s vlajkovým pochodom a bubnujú do taktu. Každý zbor je viazaný ku konkrétnej mestskej štvrti. 17. mája zbory pochodujú v uniformách, chlapci sú vyzbrojení drevenou puškou a pochoduje podľa pokynov najstaršieho vedúceho skupiny. Prvé roky boli buekorpser veľmi obľúbenou súčasťou osláv, v priebehu niekoľkých rokov však sa postupne stále častejšie a hlasnejšie ozývali kritické hlasy k ich militantnému výzoru.
V súčasnosti sú buekorpser opäť veľmi obľúbenou súčasťou osláv, chlapčenské zbory nacvičujú pochod počas celého roku a ich prítomnosť je poväčšine prijímaná v Bergene veľmi pozitívne. Ale najmä človek netrpiaci bergenským patriotizmom väčšinou krúti hlavou, vidí pochodovať malých chlapcov s drevenými puškami na pleciach.
Ďalšou bergenskou špecialitou s dlhou tradíciou je i šplhanie sa na vysoký stĺp (klatrestange) na vrchole ktorého sú zavesene rôzne predmety. Úlohou je vyšplhať sa až na vrchol a čo si dotyčný dokáže zniesť so sebou až nadol je jeho. Úloha vôbec nie je taká jednoduchá ako sa zdá, stĺp býva poprípade ešte natretý, aby sa viac kĺzal.
Dnes, keď je oslava 17. mája už skutočne masovou oslavou týkajúcou sa všetkých Nórov, sa skôr ako na rozšírenie osláv kladie dôraz na to, aké hodnoty má oslava prezentovať. Čo to vlastne tie všenórske hodnoty, ktoré majú spájať všetkých ľudí žijúcich v Nórsku? Sú spojivom a predmetom oslavy práve tie tradičné hodnoty a spôsoby oslavovania, alebo už predsa len nemajú dnešnému Nórovi čo povedať a je na mieste snaha, aby bol nórsky národ stmelený i nejakými aktuálnejšími a modernejšími heslami. Tieto otázky budú pravdepodobne vystupovať čoraz častejšie a sprevádzať oslavy i po budúce roky. Dnešné Nórsko je kombináciou oboch týchto tendencií, na jednej strane sebavedomý a moderný štát, ktorý sa snaží aj v svetovom meradle veľa znamenať, popretkávaný ale, na druhej strane, zároveň obrovským tradicionalizmom, patriotizmom i a úplnou zahľadenosťou do seba.
17. máj 2018 bude v znamení štrajku nórskych novinárov. Nie, neštrajkujú za slobodu slova a nebojujú ani s riaditeľom štátnej televízie. Chcú (čuduj sa svete) vyššie platy a viac času na kvalitnú prácu. Na mnohých Nórov zvyknutých na celodenný priamy prenos a zábery z osláv v celom Nórsku budú nemoderované zábery výlučne z hlavného mesta pôsobiť ako šok. Aj ja sa musím priznať, že keď som si zapol dnes ráno rádio a namiesto tradičných patetických príhovorov o nórskej jedinečnosti mi hral nórsky pop, pripadal som si čudne. Niečo sa v Nórsku deje.
Zdroj článku: https://bubo.sk/blog/17-maj-v-norsku-1
Autor článku: Jozef Zelizňák