Vínomočná Noira zo Château Rúbaň

Odroda Noria patrí k pomerne mladým novošľachtencom. Vyšľachtená bola v roku 1974 na Slovensku A. Foltánovou vo Výskumnej stanici vinohradníckej a vinárskej vo Veľkom Krtíši. Vznikla krížením odrôd Ezerjó a Tramín červený. Výhoda takto získanej vínnej révy spočíva v požiadavkách na jej pestovanie. Jej domovom je Slovensko aj s jeho typickými klimatickými podmienkami. Preto je Noria ideálna odroda, na ktorú môžeme byť právom hrdí.

Možno sa zdá, že rok 1974 bol celkom dávno, to však neplatí pri šľachtení. Celý proces, od prvých semenáčikov až po overovanie vína v trvá 30 a viac rokov. Preto bola Noria zaregistrovaná až v roku 2002. Trpezlivosť sa v tomto prípade oplatila a dnes si vychutnávame dúšky plné lúčnych kvetov, čerstvého citrusového ovocia, najmä grapefruitu a vinohradníckych broskýň.

V Château Rúbaň sme jedinečné vlastnosti tejto odrody posunuli ešte ďalej. Ako prví prinášame kombináciu slovenskej odrody s overeným spôsobom tvorenia šumivého vína. Spojili sme jej najväčšie prednosti s technológiou a zrodil sa Sekt Noria. Bublinky pridali Norii na kráse a rozvinuli už aj tak znamenitú chuť. Stvorená pre výnimočnosť vyzdvihne chvíle osláv a radosti, dojemných príhovorov, chvíle úprimných pohľadov.

Odkiaľ pochádzajú bublinky vo víne a aká je ich história?
Popísať a dokázať historicky presný pôvod šumivého vína je v dnešnej dobe priam nemožné. Existuje hneď niekoľko tvrdení okolo jeho vzniku a vždy závisí od metódy, ktorú sa rozhodneme pokladať za predchodkyňu dnešnej výroby. Prvá metóda výroby šumivého vína je známa od roku 1544, vo Francúzsku sa začala využívať pod názvom „méthode rurale“. Jej princíp spočíval v prerušovanom kvasení muštu spojenom s odstraňovaním kvasiniek. Čiastočne prekvasený mušt s obsahom sa naplnil do fliaš, kde dokvasil. Zvyšné kvasinky sa odstránili dekantovaním (postupné odlievanie kvapaliny od usadeniny).

Okolo roku 1660 sa začala používať výroba druhotným kvasením. Údaje o tejto výrobe sa od seba podstatne líšia. Známe sú tvrdenia, že tieto šumivé vína pochádzajú z Anglicka, ale tiež z oblasti Champagne vo Francúzsku. Dokonca niektorí autori uvádzajú povesť, podľa ktorej si vojvoda Bredford objednal zásielku vína zo Champagne, pričom bolo do fliaš stočené omylom mladé, nevykvasené víno, ktoré počas cesty do Anglicka vykvasilo a po otvorení si vojvoda vo svojej pivnici vychutnal prvé šumivé víno.

Posledná legenda o vzniku šumivého vína patrí medzi najznámejšie. Hovorí sa v nej o benediktínskom mníchovi, ktorý stáčal víno znamenitého ročníka, obsahujúce menšie množstvo neskvaseného cukru. Aj po naplnení sudov mu stále určité množstvo vína zostalo. Nechcel toto výborné víno miešať s inými odrodami, a tak sa rozhodol, že ho uzavrie do fliaš. Pri neskoršej prehliadke zistil, že väčšina fliaš je prázdna. Zátky boli rozhádzané po podlahe. Jednému z posledných vín vyletela s hlukom zátka a z fľaše sa začal liať šumivý mok. Víno ho prekvapilo svojou sviežosťou. Rozhodol sa, že ostatným fľašiam pripevní zátky povrázkom. Na tejto skúsenosti premyslel mních postup, ktorý sa postupne šíril po oblasti Champagne. Tento mních sa volal Dom Pérignon.

Zdroj: VOLDŘICH,R. Technologie šumivých vín. 1.vyd. Praha: SNTL, 1984. 238 s.